Auto recenze Fiat Ducato

Hodnocení a zkušenosti s autem

Po VW Caddy, VW Transporter, VW Crafter, Peugeot Expert a Fiat Doblo je Fiat Ducato mojim 6.firemným vozidlom. Do rúk sa mi dostalo ako nové v októbri 2019. Aktuálne máme za sebou viac ako 20tis. spoločných kilometrov po Bratislave a okolí a tak nastal čas na recenziu.

Exteriér tejto 3-miestnej, menšej dodávky hodnotím ako vydarený. Najmä predná, dynamicky pôsobiaca časť auta sa vydarila. Jedným dychom však musím dodať že sa tento dizajn stráca v záplave iných úžitkových vozidiel, ktoré vyzerajú úplne rovnako a mení sa len znak na kapote.

Interiér pôsobí moderným, ale lacným dojmom. Predovšetkým stredový panel s Benq autorádiom a plastami, ktoré pri každom dotyku vydávajú rôzne zvuky si zaslúži kritiku.
Ergonómia ovládacích prvkov je dobrá, ovládanie sťahovania okien či klimatizácie, všetko je tam, kde by som to hľadal a dobre ovládateľné aj počas jazdy. Jediný prvok s ktorým bojujem sú tlačidlá vľavo pod volantom, kde sa nastavuje výška svetiel a zapína svetlo do hmly. Tieto tlačidlá cez volant dobre nevidím a chýba im nejaké členenie alebo odskok, aby boli ovládateľné len hmatom.
Volant je možné nastaviť iba v jednom smere, hĺbkovo. Navyše si drží taký zvláštny sklon šikmo na palubovku, čo mi vôbec nevyhovuje. Vodič, ktorý má rád volant nižšie a kolmo na seba, tak ako ja, má teda smolu.
Ani sedadlo vodiča nie je v rámci nastavovania dobré. Ponúka len klasické otočné koliesko pre operadlo a dve páčky, ktoré nastavujú výšku prednej a zadnej časti sedacej časti. Nájsť si v tomto aute dobrý posed za volantom je teda pre mňa takmer nemožné a to mi ešte odpadá problém mojich vyšších kolegov, ktorí narážajú nohami o veľký plastový kryt pod volantom.
Lavica pre spolujazdcov sa nedá nazvať inak, než trestná lavica. Toto dvojsedadlo nie je možné nijak polohovať a časť na sedenie je krátka. Stačí pár kilometrov na mieste spolujazdca a hneď si začnem vážiť aj to zle nastaviteľné miesto pre vodiča.
Čerešnička na torte je páka ručnej brzdy umiestnená na ľavej strane od šoféra. Nie len že je to pre mňa neprirodzené na ovládanie, ale táto páka v hornej polohe zakrýva ovládanie nastavenia sedadla a ešte trčí takým spôsobom že som sa neraz o ňu zachytil pri vystupovaní z vozidla.
Odkladacie priestory sú v kabíne dostatočné, chýbajú mi však nejaké nad hlavou. Pochváliť však musím zatvárateľnú priehradku na vrchu palubnej dosky pred spolujazdcom, ktorá má presne veľkosť pre moju litrovú fľašu na vodu a je klimatizovaná.

Čo sa výbavy týka, zamestnávateľ, ktorého nebudem menovať (malá nápoveda, dodávka je žltá) šetril kde sa dalo. Chýba tempomat, ovládanie na volante, lepšie rádio, hmlové svetlá,... Už niekoľkokrát spomínané lacné autorádio síce poskytovalo Bluetooth pripojenie, vo väčšine firemných áut však po pár mesiacoch vypovedalo službu. Vďaka Bohu aspoň za manuálnu klimatizáciu a ovládanie zrkadiel a okien v elektrike.

Riadenie bolo pre mňa pozitívnym prekvapením, má celkom dobrú odozvu na volant, hoci posilňovač je na môj vkus až príliš silný. Ducato sa však ovláda dobre a ľahko.

Radenie je o poznanie horšie. Napriek dobre umiestnenej riadiacej páky neďaleko volantu a stredné dlhým dráham je dosť nepresné. Je to najhoršia 6-stupňová manuálna prevodovka s akou som sa doposiaľ stretol.

Podvozok je nesmierne tvrdý. V rámci stability na ceste je to dobrá správa a tento Fiat je podľa mňa prakticky nemožné prevrátiť na bok a to aj napriek veľmi benevolentnému systému ASR (zvyčajne mám pocit že nerobí vôbec nič a keď už zasahuje tak je to skôr na škodu ako na osoh). Druhou stranou mince je komfort. V kombinácii s už spomínanými, zlými sedadlami je jazda po rozbitých slovenských cestách utrpenie. Myslím že som sa ešte neviezol v menej pohodlnom aute.

Veľa som ochotný autu odpustiť, ak má dostatok výkonu a spoľahlivý motor. Ani tieto aspekty však Fiat Ducato nezachránia. Pod kapotou tu nájdem 3-litrový benzínový motor s nádržou na 10L benzínu (slúži na štart a núdzový dojazd pri rýchlosti obmedzenej na max. 90km/h) a nádrž na 33kg CNG. Dojazd je pre firemné auto mizerný, pri diaľničnej 130-ke a jazde v meste a okolí sa pohybuje niekde na úrovni 300 kilometrov. Zväčša tak musím dopĺňať plyn denne. Motor v tejto konfigurácii disponuje výkonom 100KW (136 koní) a 350nm. V spodných otáčkach a nižších rýchlostiach sa jazdí s prázdnou dodávkou dobre. S väčšou záťažou, v kopcoch či na diaľnici je výkonnostný deficit citeľný. Nad 3000ot/min je už auto prakticky mŕtve. Výrobcom udávanú maximálnu rýchlosť 159km/h dosiahne táto fiatka jedine dole kopcom a pri akejkoľvek rýchlosti nad 110 už výrazne stúpa spotreba.

Drvivá väčšina firemných áut tejto konfigurácie stráca olej. Môj konkrétny kus, ktorý som poctivo prvých 5000km zabiehal, nechávam zohrievať a dochladzovať, nie je výnimkou. Nemám presnú evidenciu, ale počas 20tis. najazdených kilometrov som dolial doposiaľ minimálne 5-6 litrov oleja.

Poslednú dobu začína auto krátko po štarte v nižšej rýchlosti citeľne šklbať. Brzdy začali pískať už približne po 10tis.najazdených kilometroch.

Môžem len dúfať že toto je posledný firemný voz značky Fiat, ktorý sa mi dostal do rúk. Či už VW, Peugeot alebo Man, ktoré som mal možnosť vyskúšať, boli v každom ohľade lepšie.

Přečetli jste recenzi, teď ji můžete ohodnotit:

•  
•  
•  
•  
•